Život píše krásne príbehy.
Ja som takto prednedávnom našiel kabelku s dokladmi a hotovostou 63€.Adresu pani, ktorá kabelku stratila som našiel na občianskom preukaze.Býva cca 17 km od miesta kde som kabelku našiel.Boli sme v meste celá rodina , a tak v rámci ,,kladného rodičovského príkladu,, sme sa s manželkou bez váhania rozhodli, že nález pani zavezieme.Ešte nebola doma,hladala v meste kabelku, a tak sme ju čakali.Samozrejme,bola v šoku ,nálezné sa -aj cez jej veľkú snahu- nekonalo.Som velmi skromný:mad:.
A prečo to vlastne píšem? Nuž, od milej staršej dámy sme sa presunuli ku sestre-býva nedaleko-slovo dalo slovo,a prišli sme nato že jej syn ma v roku 1990 zrazil.Sedlal som vtedy Jawu 350,a odvtedy mám, lekársky povedané-narušený stereotyp chôdze.Nehľadiac nato,že som sa vtedy druhý krát narodil.
PS: Keby som našiel len hotovosť , nemám problém si ju nechať,ale len v prípade že neviem o niekom kto ju stratil.Možno poznáte príbeh nájdenej 500€-vej bankovky odovzdanej na polícii.Kto má s takej bankovky osoh? Len štát, lebo prepadne v jeho prospech .Polícia sa vraj snažila vypátrať majitela,je jasné,že ho nenašla.