Ja osobne mám doma tri kúsky (deti).
Pred vojnou som si spravil komplet branecký vodičák okrem D a na vojne som sa čo to priučil okolo áut. Piť ani fajčiť som sa tam nenaučil, ale hrešiť hej. Bol som rok na vojne (2000) a vystriedal som Nitru, Sliač, Trenčín a opäť Nitru. Na Sliači to bolo asi najhoršie, boli tam nejaký týpkovci (ževraj zo stredoslovenskej mafie, tak sa tam šuškalo) a ani profíci si neprdli. Kilometrov som na vojne najazdil na T-148 dosť (počet neviem) ale jazdil som takmer každý deň.
Ako som odchádzal do civilu, tak som si povedal, že už nikdy viac.
Hľadal som si robotu ako šofér, ale všade chceli prax ktorú som ja nemal a z vojny ju neakceptovali.
Strašne som chcel jazdiť na veľkých autách už od malička (v rodine jazdí otec, brat, kmotor, krstný, strýko a jeho syn...) až mi kamarát z vojny ponúkol či by som nechcel ísť robiť do armády vodiča. Mesiac som sa rozhodoval až som podpísal najskôr na tri roky a potom som iba predlžoval.
Odjazdil som si svoje na takmer všetkom čo má kolesá v armáde a teraz mám od januára nový Aktis (MAN). Celý čas čo som v armáde jazdím a zatiaľ neľutujem.
Samozrejme u nás je veľa trubiek, ale kde nie sú, že?
Čo sa týka celkového pitia v armáde, tak to už pravda neni (aspoň na slovensku) stará opilá garnitúra je už dávno na dôchodku. Ale sem tam sa nájde dakto kto fukne a bez mihnutia oka ide do civilu.
Ďalšia vec je taká, že naša armáda je pre Fica obrovská pračka peňazí a dopláca na to celý národ.
Ale to som už odbočil a melem.
Áno vojna mi dačo dala a aj vzala.