Ráno o 03.00 h sa ozvalo silné, opakované zvonenie na vchodových dverách. Muž vstane z postele, ide ku dverám, otvorí a tam stojí podnapitý chlapík a ťažko prevracajúc jazykom hovorí: \"Prosím vás, nemohli by ste ma roztlačiť, ja to sám nedokážem!\" Teraz ráno o tretej otravuješ ? Bež do čerta, lebo ťa nakopem, otravuj niekoho iného!\" Zabuchol mu dvere pred nosom a hundrajúc si šiel ľahnúť. Manželka v posteli sa obrátila a spustila: \"Ty jeden odporný egoista, myslíš vždy len na seba! Spomeň si, ako nám pred týždňom skapalo auto a úplne neznámy chlap nás v daždi pomaly hodinu roztláčal a ty si mu ledva poďakoval! Choď pomôcť tomu človeku!\" Muž sa s nadávkami obliekol, zišiel po schodoch pred činžiak a rozhliada sa po chlapíkovi. V tme nič nevidel a tak zakričal: \"Človeče, kde ste? Roztlačím vás!\" Vtom od pieskoviska začuje chlapíkov hlas: \"Tu som, na hojdačkách !\"